Vymedzenie územia obce Kamenica
Geologická stavba
Bradlové pásmo je zložené z druhohorných vápencov. Najväčšie plochy zaberajú krinoidové vápence (vznikli v období bajok – bat), hľuznaté vápence (bat – kimeridž) a rogožnícka vrstva, ktorá je zložená z vápencov a brekcií, vznikla v období titón – berias.
Viac – Geologická stavba
Geologický vývoj
Vznik územia obce začína na začiatku jury. Roztváraním Severného okraja Tetydy sa vytvoril
Váhický oceán, ktorý stykom s južnejšími jednotkami sa narušil a začala jarmutská fáza.
V oblasti širokého okolia Kamenice a Sabinova dominujú zlomy súbežné s priebehom bradlového pásma. Najvýraznejšie z nich sú tie, ktoré limitujú východné zakončenie šambronsko – kamenickej elevácie. Priečne zlomy (sv.-jz. smeru) sa tu prejavujú segmentovaním šambronsko – kamenického pásma, pričom sa tu našli aj dôkazy o ich existencii a fungovaní už v paleogénnom období.
Viac – Geologický vývoj
Geomorfologické pomery
Územie sa rozprestiera v geomorfologickom celku Čergov, ktorý predstavuje samostatnú jednotku v oblasti Východných Beskýd, v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty a provincii Západné Karpaty v Alpsko- Himalájskej sústave.
Čergov je flyšovým pohorím vnútorného flyša, tiahne sa v smere SZ – JV v dĺžke cca 30 km a šírke cca 17 km a jednotlivými vrcholmi dosahuje výšku nad 1000 m n. m., ktoré sú budované hrubolavicovitými pieskovcami s vložkami ílovitých bridlíc.
Viac – Geomorfologické pomery
Klímageografické pomery
Podľa Končekovho indexu (1984) Kamenica patrí do mierne teplej oblasti a od 700 m. n. m do oblasti chladnej.
Mierne teplú oblasť charakterizujeme v priemere viac ako 50 letných dní do roka s priemernou teplotou v januári – 3 °C a v júli 18 – 20 °C.
Podľa klimatických oblastí možno zaradiť väčšiu časť Čergova nad 700 m n. m. (67,7% územia) do chladnejšej oblasti, a to jej mierne chladného okrsku s priemernou ročnou teplotou vzduchu okolo 4 °C, v januári od – 4°C do – 7°C a v júli, kedy ja zároveň aj najviac slnečného svitu od 12 do 16 °C.
Viac – Klímageografické pomery
Hydrogeografické pomery
Územie Slovenskej republiky patrí hydrologicky k dvom úmoriam. Prevažnú časť odvodňuje Dunaj so svojimi prítokmi, vtekajúci do Čierneho mora, menšiu časť – 1 593 km2, to je asi 4 % plochy Slovenska, odvodňuje Dunajec s Popradom, ústiaci do Visly a neskôr do Baltského mora. Rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom je časťou hlavného európskeho rozvodia (Plesník, 1979). Hlavné európske rozvodie preteká aj katastrom obce Kamenica.
Na území vznikajú toky Lipianského potoka, Kalinovského potoka a Lúčanky, ktoré sa spájajú a tvoria ľavostranné rameno rieky Torysy.
Viac – Hydrogeografické pomery
Pedogeografické pomery
Územie obce Kamenica patrí do flyšového pásma. Pretože na flyšové horniny je viazaná genéza hnedých pôd – kambizemí, tento pôdny typ v pôdnom pokryve prevláda. Pôdny typ je heterogénny, ktorý spôsobuje, že sa na území obce Kamenica nachádzajú dva subtypy: kambizem typická a pseudoglejová.
Viac – Pedogeografické pomery
Biogeografické pomery
Z fytogeografického začlenenia, patrí územie obce Kamenica do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale). V katastrálnom území obce Kamenica sa nachádzajú: lužné lesy podhorské a horské, bukové lesy vápnomilné, bukové kvetnaté lesy podhorské, bukové lesy kyslomilné horské, bukové a jedľové lesy kvetnaté .
Viac – Biografické pomery
Ochrana chránených území
Ochranu najcennejších častí území zastrešuje základný legislatívny dokument, účinný od 1. januára 2003 – zákon NR SR č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Viac – Ochrana chránených území
Autor: Mgr. Monika Drábová