dnes je 16. 12. (sobota), čas: 10:17, dôležité odkazy: Kamenná veža ZŠ/MŠ Kamenica FACEBOOK
Obec Kamenica

Geologická stavba

Celé územie sa vyskytuje vo flyšovom pásme, resp. na čergovsko- beskytskom flyši, pričom má veľmi pestré horninové zloženie. Geologický podklad územia obce je zložený v prevažnej časti z vápencov.

Južnú časť katastrálneho územia tvoria treťohorné šambronské vrstvy vnútrokarpatského paleogénu, ktoré vznikli vo vrchnom eocéne – drobnorytmický flyš alebo ílovce, ílolistovce v absolútnej prevahe nad pieskovcami. Korytá vodných tokov lemuje štvrtohorná svahovina v celku (nerozčlenené svahové hliny a sutiny).

Centrálnou časťou katastrálneho územia prechádza bradlové pásmo, ktoré je známe svojím pestrím zložením. Treťohorné pročsko- jarmutské súvrstvie, ktoré vzniklo v paleocéne až v strednom eocéne spolu s karbonátovým flyšom zaberá väčšinovú časť územia.

Bradlové pásmo je zložené z druhohorných vápencov. Najväčšie plochy zaberajú krinoidové vápence (vznikli v období bajok – bat), hľuznaté vápence (bat – kimeridž) a rogožnícka vrstva, ktorá je zložená z vápencov a brekcií, vznikla v období titón – berias.

Zo severozápadu na východ sa tiahne úzky pás jurských rádiolariových vápencov, ktoré sú veku kelovej – kimeridž, polyniklých zlepencov, červených a sivozelených piesčitých ílovcov paleogénu vo veku paleocén – stredný eocén. Severná časť územia je málo zložitá. Južnejšiu časť tvorí pás s pestrým súvrstvím: červené a zelené ílovce, tenkolavicové pieskovce veku stredného a spodného eocénu a ostatnú plochu zaberá spodné maľcovské súvrstvie.

 Zdroj: Nemčok, J. a i. 1990. Vysvetlivky ku geologickej mape Pienin, Čergova, Ľubovnianskej a Ondavskej vrchoviny v mierke 1:50 000. Bratislava: GÚDŠ, 132 s.