dnes je 21. 10. (sobota), čas: 14:16, dôležité odkazy: Kamenná veža ZŠ/MŠ Kamenica FACEBOOK
Obec Kamenica

Biogeografické pomery

Fytogeografická charakteristika

Z fytogeografického začlenenia, patrí územie obce Kamenica do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale). V katastrálnom území obce Kamenica sa nachádzajú: lužné lesy podhorské a horské, bukové lesy vápnomilné, bukové kvetnaté lesy podhorské, bukové lesy kyslomilné horské, bukové a jedľové lesy kvetnaté .

Západnú časť územia zaberajú bukové kvetnaté lesy podhorské ( Eu-Fagenion). Dominuje tu ostrica chlpatá (Carex pilosa), ďalej sa tu nachádza marinka voňavá ( Galium odoratum). Pozdĺž vodných tokov Lipiansky a Kalinovský rastú lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae). V súčasnosti habitus na pôdach hlinitých, stredne ťažkých už nie je až taký hustý. Dominantná je tu vŕba purpurová (Salix purpurea) a miestami sa nájde aj  lieska obyčajná (Corylus avellana).

Vo východnej časti majú veľkú rozlohu bukové a jedľové lesy kvetnaté (Eu- Fagenion). Jednotka zahŕňa klimaxové eutrófne bukové a zmiešané jedľovo-bukové lesy na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni na všetkých geologických podložiach. Dominantné druhy: dub zimný (Quercus petrae), javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), veronika horská (Veronica Montana), deväťsil biely (Petasites albus), veternica hájna (Anemone nemorosa), ostružnica malina (Rubus idaeus), cesnak medvedí (Allium ursinum). Najvyššie hrebene zaberajú lesné spoločenstvá a horské lúky. Celé toto územie je aj súčasťou NPR Čergovský Minčol. Boli vytvorené ľudskou činnosťou, odlesnením a využívaním ako pasienky a kosienky. Lúky sú porastené čučoriedkami a brusnicami s trávnatými zárastami psice tuhej (Nardus stricta), lipnice Chaixovej (Poa chaixii). Na svahoch v podvrcholovej oblasti sa nachádzajú prevažne klimaticky formované lesné remízy s bukmi a javormi horskými. Tieto stromy rastú v oblastiach v nadmorskej výške cez 1000 m n. m. V juhozápadnej časti v nadmorskej výške 1050 – 1157 m n. m prevláda podskupina nízkej bukovej javoriny (Fageto-Aceretum humile). V severovýchodnej časti je najrozšírenejšou skupinou skupina jedľových bučín (Abieto – Fagetum), ktoré sa v najväčšom zastúpení nachádzajú v údolí Kalinovského potoka.

Zoogeografická charakteristika

Podľa zoologického hľadiska patrí územie obce Kamenica do provincie listnatých lesov a do podkarpatského úseku.
Živočístvo nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Kamenica môžeme zatriediť do jednotlivých spoločenstiev, ktoré majú svojich typických zástupcov.

Spoločenstvo listnatého lesa, pre ktoré je typické: ďateľ prostredný (Dendrocopus medius), sýkorka belasá ( Parus caerueus), diviak lesný (Sus crofa), slimák záhradný (Helix pomatia) a ďalší.

Spoločenstvo skalnatých stien a brál je v porovnaní s inými veľmi chudobné. Z plazoch žije na exponovaných skalách jašterica živorodá (Lacerta vivipara). Z hadov sa vyskytuje užovka hladká (Coronella austriaca) a vretenica obyčajná (Vipera berus). Z vtákov hniezdia v tomto prostredí žltochvost domový (Phoenicurus ochruros). Z dravcov tu nájdeme sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol myšiar (Falco tinnunculus). Zo sov hlavne výr skalný (Bubo bubo).

Živočíšne spoločenstvo lúk a polí – živočíchy sú prispôsobené danému prostrediu svojou prevažne sivohnedou farbou. Typickými zástupcami vyšších živočíchov sú bylinožravé vtáky a hlodavce. Z vtákov sú to: prepelica poľná (Coturnix coturnix), škovránok poľný (Alauda avensis). Z hlodavcov sú typické: zajac poľný (Lepus europaeus), syseľ obyčajný ( Citellus citellus). Spoločenstvo lúk sa vyznačuje veľkou diverzitou. Na lúkach sú najznámejšie motýle: bábočka pávooká ( Numphalis io), bábočka admirálska ( Vanessa atalanta). Z hmyzu: svrček poľný ( Gryllus campestri), bystruška medená (Garabus Cancellatus).

Živočíšne spoločenstvo ľudských sídlisk – jednu skupinu tvoria tie, čo u človeka v jeho hospodárstve hľadajú potravu. Takými sú napr. myš domová (Mus musculus) , potkan obyčajný (Rattus norvegicus), vrabec domový (paser domesticus), hrdlička domová (Streptopelia decaocto). Do druhej skupiny môžeme zaradiť živočíchy, ktoré využívajú ľudské sídliská ako hniezdiská napr. lastovička domová (Hirundo rustica). Do tretej skupiny patria živočích, ktoré potrebujú potravu, napr. užovka obyčajná (Nardix nardix), ropucha zelená (Bufo virdis), jašterica zelené (Lacerta viridis). Živočíšne spoločenstvo brehov vôd- na území sa nachádza druh pstruha potočného (Salmo trutta morpha phario).

foto: Monika Drábová

zdroj: Lauko, V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky.1. vyd. Bratislava: MAPA Slovakia, 2003. ISBN 80-89080-07-3